V najnovšom rozhovore pre REFRESHER ( https://bit.ly/3hbvVe7 ) dostal podpredseda vlády a predseda “liberálnej” SaS sériu otázok týkajúcich sa registrovaných partnerstiev a adopcie detí pármi rovnakého pohlavia.
Kým priznaná neschopnosť pretlačiť akékoľvek zlepšenie postavenia dúhových párov a rodín do programového vyhlásenia vlády sa vzhľadom na súčasné zloženie parlamentu dá pochopiť, jeho ďalšie výroky už nie. Zazneli perly ako: “dieťa má právo vyrastať v riadnej štandardnej [heterosexuálnej] rodine” “štandardná rodina je muž a žena” “ja som heterosexuál a ani by som nešiel homosexuálne páry stavať na jednu úroveň klasických štandardných rodín” “manželstvo je inštitút, ktorý má ostať iba pre heterosexuálne páry” “ja nepovažujem za diskrimináciu keď ony [homosexuálne páry] si nesmú adoptovať dieťa” “pri deťoch na adopciu by mali byť uprednostnené heterosexuálne páry“.
Priznám sa, robilo mi problém dopozerať rozhovor bez toho, aby som musel kontrolovať, či tieto vyjadrenia naozaj patria Richardovi Sulíkovi, alebo idú z úst Kotlebu, Kuffu či Chromíka. Aby som ale vysvetlil, v čom sú tieto výroky a postoje problematické, poďme si ich postupne rozobrať.
1. dieťa a právo na štandardnú hetero rodinu Pán Sulík sa v rozhovore viackrát odvoláva na nejaký “záujem dieťaťa” a právo na hetero rodinu. V Dohovore o právach dieťaťa sa píše “v záujme plného a harmonického rozvoja osobnosti musí dieťa vyrastať v rodinnom prostredí, v atmosfére šťastia, lásky a porozumenia” – o tom, že to musí byť heterosexuálne prostredie, sa tam nepíše nič. Ďalším dôležitým pojmom v tomto Dohovore je čl. 3 ods. 1: “Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.” Richard Sulík si neuvedomuje, že svojím postojom aktívne porušuje princíp prvoradosti záujmu dieťaťa. Na Slovensku máme desiatky tisíc detí vyrastajúcich v dúhových rodinách, kde rodičia pre neexistujúcu právnu úpravu nemôžu uzavrieť partnerstvo či manželstvo. To znamená, že jeden z rodičov často nemá žiadny právny vzťah k dieťaťu, a to má dôsledky v každodennom živote i v kritických situáciách, akými sú úrazy či nebodaj smrť jedného z rodičov. Predstavte si, že ste dieťa, ktoré vychovávajú dve matky alebo dvaja otcovia. Jeden z rodičov v dôsledku nešťastnej autonehody zahynie a vás pošlú do detského domova, pretože druhá osoba, ktorá sa o vás stará, je z pohľadu úradov cudzí človek, hoci s ňou vyrastáte celý život a oslovujete ju/ho mama/oco. Takýto stav sa dá sotva nazvať najlepším záujmom dieťaťa.
2. štandardná rodina – muž a žena? Nie, nie je. V čase historicky najvyššej rozvodovosti je scestné tváriť sa, že jediný model v spoločnosti je muž, žena a dieťa. Slobodné matky, otcovia, vdovy a vdovci, páry rovnakého pohlavia, to nie sú rodiny? A čo potom? V tomto bode Sulík používa argument, že len z usporiadania rodiny muž+žena môže vzniknúť potomstvo. To je síce pravda, ale toto kritérium predsa nerozhoduje o tom, čo je a čo nie je rodina. Bezdetné páry, či už z biologických, ekonomických či iných dôvodov, teda nie sú plnohodnotnými rodinami? Ak by sme prijali túto definíciu, tak “plnohodnotnou rodinou” je menšina domácností na Slovensku.
3. homosexuálne páry sú menej ako “klasické štandardné rodiny”? Ak toto nie je ukážkový príklad diskriminácie, tak už naozaj neviem čo. Povedať, že homosexuálne páry, rodiny a de facto teda aj LGBTI ľudia sú niečo menej než “klasickí” heterosexuálni jedinci, je presne ten typ homofóbie, ktorý by sme mohli očakávať od ĽSNS alebo bigotných fundamentalistov či fundamentalistiek z OĽaNO. Bohužiaľ, toto je údajne nielen názor predsedu “liberálnej” parlamentnej strany, ale dokonca stranícky a programový postoj. Článok 1 Všeobecnej deklarácie ľudských práv hovorí, že “Všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní v dôstojnosti a právach.” Podľa SaS by to tak evidentne byť nemalo.
4. manželstvo iba pre hetero? Toto je ďalšia forma diskriminácie. Ak uzavretie manželstva nie je podmienené schopnosťou plodiť a vychovávať deti (a je správne, že nie je), prečo by malo byť podmienené orientáciou, pohlavím alebo rodovou identitou účastníkov či účastníčok? Je na to nejaký dôvod, alebo ide len o nedostatok tolerancie a rešpektu k ľuďom, ktorí sú iní ako vy, pán Sulík?
5. zákaz adopcie nie je diskriminácia? Adopcie sú perfektným príkladom, na ktorom sa dá demonštrovať “záujem dieťaťa” z bodu 1. Richard Sulík síce tvrdí, že táto debata je odtrhnutá od reality, ale v skutočnosti je od reality odtrhnutý skôr on a jeho názory. Prezradím mu totiž jednu prevratnú a šokujúcu skutočnosť – adopcie detí “homosexuálmi” sú možné a dokonca sa dejú. Aj tu, na Slovensku! Háčik je totiž v tom, že o adopciu môže požiadať nielen manželský pár, ale aj jednotlivec. Keďže stále nemáme ani základnú právnu úpravu pre spolunažívanie osôb rovnakého pohlavia, formálne sú tieto páry jednotlivcami. Čiže jeden z partnerov môže požiadať o adopciu ako jednotlivec. V prípade, že bude úspešný/úspešná, stane sa rodičom dieťaťa. Tu však nastáva problém, pretože jeho/jej partner/partnerka nemá právny vzťah k dieťaťu, pretože nemá žiadny právny vzťah k adoptívnemu rodičovi. Táto právna nestabilita, upravujúca fungovanie takejto rodiny, rozhodne nie je v najlepšom záujme dieťaťa. Z tohto rozhovoru je ale očividné, že pánovi Sulíkovi je najlepší záujem dieťaťa a LGBTI občanov a občianok tejto krajiny ukradnutý.
6. uprednostniť hetero páry pri adopcii? Ďalší diskriminačný nápad. Prečo by mala byť orientácia alebo zloženie páru dôležitým kritériom rozhodovania o adopcii? Preto, lebo homofóbovia tvrdia, že dieťa bude v takejto rodine trpieť? Štúdie – a nie je ich málo (tu sú niektoré z nich: https://bit.ly/37FwdGY ) – ukazujú, že oveľa dôležitejšími faktormi sú rodinná stabilita, láska, záujem o dieťa, základné materiálne zabezpečenie a ďalšie kritériá súvisiace s fungovaním domácnosti či rodiny, nie s pohlavím. V krajinách, kde takéto adopcie legálne fungujú, už dlhé roky nedošlo k žiadnemu z hrôzostrašných scenárov, ktoré odporcovia a odporkyne tolerancie a lásky pre všetkých tak radi vytvárajú.
Odporúčanie na záver: Pán Sulík, skúste aj vy raz odložiť ideológiu bokom a trochu sa zaujímajte o svet okolo seba. Ľudia nie sú čísla v Exceli a vy ako podpredseda vlády spoluzodpovedáte za to, ako sa v tejto krajine bude žiť. Pripomínam, že slúžite všetkým občanom a občiankam, vrátane LGBTI+ ľudí. Tak sa podľa toho správajte a prestaňte šíriť netoleranciu a homofóbiu.
Komentár: RICHARD SULÍK PODPORUJE DISKRIMINÁCIU LGBTI+ ĽUDÍ
V najnovšom rozhovore pre REFRESHER ( https://bit.ly/3hbvVe7 ) dostal podpredseda vlády a predseda “liberálnej” SaS sériu otázok týkajúcich sa registrovaných partnerstiev a adopcie detí pármi rovnakého pohlavia.
Kým priznaná neschopnosť pretlačiť akékoľvek zlepšenie postavenia dúhových párov a rodín do programového vyhlásenia vlády sa vzhľadom na súčasné zloženie parlamentu dá pochopiť, jeho ďalšie výroky už nie. Zazneli perly ako: “dieťa má právo vyrastať v riadnej štandardnej [heterosexuálnej] rodine” “štandardná rodina je muž a žena” “ja som heterosexuál a ani by som nešiel homosexuálne páry stavať na jednu úroveň klasických štandardných rodín” “manželstvo je inštitút, ktorý má ostať iba pre heterosexuálne páry” “ja nepovažujem za diskrimináciu keď ony [homosexuálne páry] si nesmú adoptovať dieťa” “pri deťoch na adopciu by mali byť uprednostnené heterosexuálne páry“.
Priznám sa, robilo mi problém dopozerať rozhovor bez toho, aby som musel kontrolovať, či tieto vyjadrenia naozaj patria Richardovi Sulíkovi, alebo idú z úst Kotlebu, Kuffu či Chromíka. Aby som ale vysvetlil, v čom sú tieto výroky a postoje problematické, poďme si ich postupne rozobrať.
1. dieťa a právo na štandardnú hetero rodinu Pán Sulík sa v rozhovore viackrát odvoláva na nejaký “záujem dieťaťa” a právo na hetero rodinu. V Dohovore o právach dieťaťa sa píše “v záujme plného a harmonického rozvoja osobnosti musí dieťa vyrastať v rodinnom prostredí, v atmosfére šťastia, lásky a porozumenia” – o tom, že to musí byť heterosexuálne prostredie, sa tam nepíše nič. Ďalším dôležitým pojmom v tomto Dohovore je čl. 3 ods. 1: “Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.” Richard Sulík si neuvedomuje, že svojím postojom aktívne porušuje princíp prvoradosti záujmu dieťaťa. Na Slovensku máme desiatky tisíc detí vyrastajúcich v dúhových rodinách, kde rodičia pre neexistujúcu právnu úpravu nemôžu uzavrieť partnerstvo či manželstvo. To znamená, že jeden z rodičov často nemá žiadny právny vzťah k dieťaťu, a to má dôsledky v každodennom živote i v kritických situáciách, akými sú úrazy či nebodaj smrť jedného z rodičov. Predstavte si, že ste dieťa, ktoré vychovávajú dve matky alebo dvaja otcovia. Jeden z rodičov v dôsledku nešťastnej autonehody zahynie a vás pošlú do detského domova, pretože druhá osoba, ktorá sa o vás stará, je z pohľadu úradov cudzí človek, hoci s ňou vyrastáte celý život a oslovujete ju/ho mama/oco. Takýto stav sa dá sotva nazvať najlepším záujmom dieťaťa.
2. štandardná rodina – muž a žena? Nie, nie je. V čase historicky najvyššej rozvodovosti je scestné tváriť sa, že jediný model v spoločnosti je muž, žena a dieťa. Slobodné matky, otcovia, vdovy a vdovci, páry rovnakého pohlavia, to nie sú rodiny? A čo potom? V tomto bode Sulík používa argument, že len z usporiadania rodiny muž+žena môže vzniknúť potomstvo. To je síce pravda, ale toto kritérium predsa nerozhoduje o tom, čo je a čo nie je rodina. Bezdetné páry, či už z biologických, ekonomických či iných dôvodov, teda nie sú plnohodnotnými rodinami? Ak by sme prijali túto definíciu, tak “plnohodnotnou rodinou” je menšina domácností na Slovensku.
3. homosexuálne páry sú menej ako “klasické štandardné rodiny”? Ak toto nie je ukážkový príklad diskriminácie, tak už naozaj neviem čo. Povedať, že homosexuálne páry, rodiny a de facto teda aj LGBTI ľudia sú niečo menej než “klasickí” heterosexuálni jedinci, je presne ten typ homofóbie, ktorý by sme mohli očakávať od ĽSNS alebo bigotných fundamentalistov či fundamentalistiek z OĽaNO. Bohužiaľ, toto je údajne nielen názor predsedu “liberálnej” parlamentnej strany, ale dokonca stranícky a programový postoj. Článok 1 Všeobecnej deklarácie ľudských práv hovorí, že “Všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní v dôstojnosti a právach.” Podľa SaS by to tak evidentne byť nemalo.
4. manželstvo iba pre hetero? Toto je ďalšia forma diskriminácie. Ak uzavretie manželstva nie je podmienené schopnosťou plodiť a vychovávať deti (a je správne, že nie je), prečo by malo byť podmienené orientáciou, pohlavím alebo rodovou identitou účastníkov či účastníčok? Je na to nejaký dôvod, alebo ide len o nedostatok tolerancie a rešpektu k ľuďom, ktorí sú iní ako vy, pán Sulík?
5. zákaz adopcie nie je diskriminácia? Adopcie sú perfektným príkladom, na ktorom sa dá demonštrovať “záujem dieťaťa” z bodu 1. Richard Sulík síce tvrdí, že táto debata je odtrhnutá od reality, ale v skutočnosti je od reality odtrhnutý skôr on a jeho názory. Prezradím mu totiž jednu prevratnú a šokujúcu skutočnosť – adopcie detí “homosexuálmi” sú možné a dokonca sa dejú. Aj tu, na Slovensku! Háčik je totiž v tom, že o adopciu môže požiadať nielen manželský pár, ale aj jednotlivec. Keďže stále nemáme ani základnú právnu úpravu pre spolunažívanie osôb rovnakého pohlavia, formálne sú tieto páry jednotlivcami. Čiže jeden z partnerov môže požiadať o adopciu ako jednotlivec. V prípade, že bude úspešný/úspešná, stane sa rodičom dieťaťa. Tu však nastáva problém, pretože jeho/jej partner/partnerka nemá právny vzťah k dieťaťu, pretože nemá žiadny právny vzťah k adoptívnemu rodičovi. Táto právna nestabilita, upravujúca fungovanie takejto rodiny, rozhodne nie je v najlepšom záujme dieťaťa. Z tohto rozhovoru je ale očividné, že pánovi Sulíkovi je najlepší záujem dieťaťa a LGBTI občanov a občianok tejto krajiny ukradnutý.
6. uprednostniť hetero páry pri adopcii? Ďalší diskriminačný nápad. Prečo by mala byť orientácia alebo zloženie páru dôležitým kritériom rozhodovania o adopcii? Preto, lebo homofóbovia tvrdia, že dieťa bude v takejto rodine trpieť? Štúdie – a nie je ich málo (tu sú niektoré z nich: https://bit.ly/37FwdGY ) – ukazujú, že oveľa dôležitejšími faktormi sú rodinná stabilita, láska, záujem o dieťa, základné materiálne zabezpečenie a ďalšie kritériá súvisiace s fungovaním domácnosti či rodiny, nie s pohlavím. V krajinách, kde takéto adopcie legálne fungujú, už dlhé roky nedošlo k žiadnemu z hrôzostrašných scenárov, ktoré odporcovia a odporkyne tolerancie a lásky pre všetkých tak radi vytvárajú.
Odporúčanie na záver: Pán Sulík, skúste aj vy raz odložiť ideológiu bokom a trochu sa zaujímajte o svet okolo seba. Ľudia nie sú čísla v Exceli a vy ako podpredseda vlády spoluzodpovedáte za to, ako sa v tejto krajine bude žiť. Pripomínam, že slúžite všetkým občanom a občiankam, vrátane LGBTI+ ľudí. Tak sa podľa toho správajte a prestaňte šíriť netoleranciu a homofóbiu.
Dominik Radler
Instagram
27. júna 1950 obesili Miladu Horákovú. Bojov
❗️V parlamente sú ďalšie dva (!) návrh
Novou predsedníčkou @progresivne_sk sa stala @bi
Viac
Sledovať na Instagrame
Posledné články