Vládna trojica v zložení premiér E. Heger, minister financií I. Matovič a minister práce, sociálnych veci a rodiny M. Krajniak včera predstavila svoju „Pomoc týraným ženám“. Z rezervy premiéra sa uvoľnia tri milióny eur pre krízové centrá pre ženy a deti zažívajúce domáce násilie. 

Navrhovaná pomoc vo forme náplastí 

Hoci je ekonomická podpora centier pomoci potrebná a v momentálnej situácii priam vitálna, domáce násilie nemožno riešiť jednorazovou finančnou injekciou. Toto riešenie možno prirovnať k použitiu náplasti na otvorenú zlomeninu. 

Podľa slov riaditeľky Odboru pre rovnosť medzi mužmi a ženami a rovnosť šancí Z. Brixovej tiež MPSVaR pripravuje legislatívnu zmenu, ktorá by mala zabezpečiť systémové financovanie týchto centier. Túto formu „pomoci“ vo svojom večernom statuse na sociálnych sieťach podporil aj premiér Heger. Aj naďalej však ide len o náplasť, i keď možno vode odolnú. 

Akú pomoc skutočne potrebujú ženy?  

Reálna pomoc ženám zažívajúcim násilie spočíva nielen v schopnosti zabezpečiť ich potreby v krízovom centre. Ženy v prvom rade potrebujú, aby nikdy takú formu pomoci nepotrebovali. 

Pri domácom násilí je v prvom rade nevyhnutné si uvedomiť, že je to forma rodovo podmieneného násilia. Pretrvávajúce stereotypné predstavy o úlohe ženy a muža v rodine potom prispievajú k nesprávnemu chápaniu domáceho násilia spoločnosťou, ale aj našimi predstaviteľmi, čím brzdia efektívne riešenie problému domáceho násilia. Práve ex-premiér Matovič a minister PSVaR by sa mali zamyslieť nad stereotypmi, ktoré šíria prostredníctvom svojich vyjadrení. A ministrovi financií by neuškodilo ani školenie o rodovo-podmienenom násilí. 

Riešiť domáce násilie nestačí, treba mu predovšetkým predchádzať. Prevenciou pred domácim násilím je vytrvalé odstraňovanie nerovného zaobchádzania so ženami vo všetkých sférach života. To zahŕňa vzdelávanie o rovnosti, sexuálnu výchovu na školách, osvetové kampane v médiách a mnohé ďalšie opatrenia, ktoré môžu znížiť počet prípadov domáceho násilia. V niektorých krajinách (Švédsko, Veľká Británia) siahli tiež po zákaze sexistických reklám. 

Tým ženám a deťom, ktoré domáce násilie už, žiaľ, zažívajú, musíme vedieť poskytnúť okamžitú a špecializovanú pomoc vo forme ochrany a podpory. Ich presun do rizikového centra by sa mal stať len krajným riešením. Naopak, domácnosť by mal opustiť práve násilník. Práve toto riešenie je možné konkretizovať ochrannými príkazmi (napr. zákaz priblíženia) a využívaním moderných ochranných prostriedkov (napr. elektronických náramkov alebo pohotovostných telefónov pre preživšie/preživších). Určite nesmieme nijakým spôsobom presúvať ani vinu, ani zodpovednosť za riešenie problému na preživšie a preživších, potrebujeme sa ako spoločnosť zamerať práve na osoby, ktoré domáce či rodovo podmienené násilie vykonali. 

Spoločnosť tiež musí dať jasne najavo, že domáce násilie je neprípustné: aj preto musí vyšetrovanie prípadov byť efektívne a trestné činy náležite potrestané. Je nevyhnutné zaviesť vzdelávanie o rodovej rovnosti pre všetky profesie prichádzajúce do styku so ženami zažívajúcimi násilie (polícia, súdnictvo a mnohé iné) a aplikovať štandardizované postupy a špeciálnu metodiku. Vo Francúzsku sa osvedčili aj povinné stáže pre násilníkov, ktorým sa musia podrobiť pri priestupkoch domáceho násilia a slúžia na prevenciu recidívy.

Domáce násilie sa nevyrieši samo. Nevyrieši ho ani preživšia či preživší, ani žiadna mimovládka. Domáce násilie odstránime jedine spoločnými silami. 

Aj preto musí minister PSVaR prestať finančne oslabovať organizácie bojujúce za rodovú rovnosť a nemôže strašiť gender ideológiou. 

Aj preto viac nesmie minister financií verejne a s bezprecedentnou nenávisťou útočiť na ženy.

Aj preto na ranu, ktorú pre spoločnosť predstavuje domáce násilie, viac nestačí len nalepiť páreurovú náplasť. 

Domáce násilie potrebuje reálne a systémové riešenia. 

Beata Jurik