Chcem žiť vo svete kde každý človek je rešpektovaný, riadi svoj vlastný život, a je mu umožnené dosiahnuť svoj plný potenciál.
Chcem aby toto bolo umožnené každej žene, mužovi, dospelákovi či dieťaťu, bez ohľadu na pigmentáciu pokožky, bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu či identifikáciu, bez ohľadu na to či a koľko potomkov sa rozhodnú mať, ich ekonomickú situáciu, náboženskú či filozofickú inklináciu, fyzickú kondíciu, stavbu tela či miesto narodenia.
Lebo všetci sme ľudia, ktorí hľadáme šťastie, sebauplatnenie a lásku.
Smutnou realitou je, že to tak nie je.
Každý deň je veľa z nás zneužívaných, znásilňovaných, fyzicky či slovne napádaných, objektifikovaných, diskriminovaných, vysmievaných, prehliadaných a ignorovaných kvôli pohlaviu, sexuálnej orientácii, veku, pôvodu a akejkoľvek inej odlišnosti akú si len dokážeme predstaviť. Príliš často sa cítime sami, ignorovaní, a umlčiavaní keď sa s tým pokúšame vyrovnať, zahojiť svoje rany a prevziať kontrolu nad vlastnými životmi.
Napriek tomu, že sa to deje každý deň, nerozprávame o tom s rodinou a priateľmi. Nepripravujeme svoje deti na situáciu ak by samé čelili podobným útokom či diskriminácii, lebo nevieme ako. A nevieme ako tomu predísť, alebo sa s tým vyrovnať. Namiesto toho dúfame, že ak o tom nebudeme hovoriť, problém sám zmizne, a najmä, že nám sa to nestane.
No keď sa pozriem okolo seba, jasne vidím, že ticho nič nezastavilo. Spôsobilo len to, že každý musí bojovať sám. Ale takto to nemusí byť.
Našla som skupinu zapálených a presvedčených žien a mužov, ktorí si hovoria PSF. Nie je to nejaké obyčajné ženské hnutie ktoré by organizovalo maľovanie veľkonočných vajíčok, karnevaly či folklórne tance. Vytvorili a rozširujú platformu ktorá otvára tabuizované témy, pomenúva čo nie je v poriadku, čo nie je správne, napriek tlaku zvyklostí, či nesprávne interpretovaných “tradícii” či “kultúry”. No nevynášajú tieto témy na svetlo preto aby z ľudí urobili “obete”, alebo aby ukazovali ľudí fňukajúcich ako im svet blíži. Títo ľudia nepotrebujú našu ľútosť, ani byť považovaní za menej schopných. Miesto toho pracujú na tom, aby posilnili a urýchlili progresívne kultúrne a spoločenské zmeny v myslení, ktoré sa dejú na Slovensku a na celom svete. PSF je tu, je ich počuť a pridáva sa k nim čoraz viac hlasov žien a mužov po celom Slovensku.
Ticho nelieči!
Chcem žiť vo svete kde každý človek je rešpektovaný, riadi svoj vlastný život, a je mu umožnené dosiahnuť svoj plný potenciál.
Chcem aby toto bolo umožnené každej žene, mužovi, dospelákovi či dieťaťu, bez ohľadu na pigmentáciu pokožky, bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu či identifikáciu, bez ohľadu na to či a koľko potomkov sa rozhodnú mať, ich ekonomickú situáciu, náboženskú či filozofickú inklináciu, fyzickú kondíciu, stavbu tela či miesto narodenia.
Lebo všetci sme ľudia, ktorí hľadáme šťastie, sebauplatnenie a lásku.
Smutnou realitou je, že to tak nie je.
Každý deň je veľa z nás zneužívaných, znásilňovaných, fyzicky či slovne napádaných, objektifikovaných, diskriminovaných, vysmievaných, prehliadaných a ignorovaných kvôli pohlaviu, sexuálnej orientácii, veku, pôvodu a akejkoľvek inej odlišnosti akú si len dokážeme predstaviť. Príliš často sa cítime sami, ignorovaní, a umlčiavaní keď sa s tým pokúšame vyrovnať, zahojiť svoje rany a prevziať kontrolu nad vlastnými životmi.
Napriek tomu, že sa to deje každý deň, nerozprávame o tom s rodinou a priateľmi. Nepripravujeme svoje deti na situáciu ak by samé čelili podobným útokom či diskriminácii, lebo nevieme ako. A nevieme ako tomu predísť, alebo sa s tým vyrovnať. Namiesto toho dúfame, že ak o tom nebudeme hovoriť, problém sám zmizne, a najmä, že nám sa to nestane.
No keď sa pozriem okolo seba, jasne vidím, že ticho nič nezastavilo. Spôsobilo len to, že každý musí bojovať sám. Ale takto to nemusí byť.
Našla som skupinu zapálených a presvedčených žien a mužov, ktorí si hovoria PSF. Nie je to nejaké obyčajné ženské hnutie ktoré by organizovalo maľovanie veľkonočných vajíčok, karnevaly či folklórne tance. Vytvorili a rozširujú platformu ktorá otvára tabuizované témy, pomenúva čo nie je v poriadku, čo nie je správne, napriek tlaku zvyklostí, či nesprávne interpretovaných “tradícii” či “kultúry”. No nevynášajú tieto témy na svetlo preto aby z ľudí urobili “obete”, alebo aby ukazovali ľudí fňukajúcich ako im svet blíži. Títo ľudia nepotrebujú našu ľútosť, ani byť považovaní za menej schopných. Miesto toho pracujú na tom, aby posilnili a urýchlili progresívne kultúrne a spoločenské zmeny v myslení, ktoré sa dejú na Slovensku a na celom svete. PSF je tu, je ich počuť a pridáva sa k nim čoraz viac hlasov žien a mužov po celom Slovensku.
Mirka V.
Instagram
27. júna 1950 obesili Miladu Horákovú. Bojov
❗️V parlamente sú ďalšie dva (!) návrh
Novou predsedníčkou @progresivne_sk sa stala @bi
Viac
Sledovať na Instagrame
Posledné články