Vošla som do parlamentu zahalená v červenom plášti a na hlave biely „čepiec“, cez ktorý som videla len pred seba. Akosi mimovoľne som sa vžila do svojej role. A možno to nebolo tým. Asi nie na nadarmo sa hovorí: „Šaty robia človeka“. A zo mňa v tej chvíli spravili ženu, ktorá je zbavená akýchkoľvek práv.

Ako som pred sebou z balkóna parlamentu uvidela tie namyslené tváre našich politikov (samozrejme v drvivej väčšine mužov), na ktorých sa zračil pocit bohorovnosti, bolo mi z toho nevoľno. „Ako sa môžu títo ľudia vôbec otázkou obmedzovania interupcií zaoberať? Bez odbornej diskusie, bez toho, aby si nás, ženy, vypočuli? Bez toho, aby si naštudovali historické fakty? Bez toho, aby zvážili iné možnosti ako eliminovať príčíny, pre ktoré sa ženy pre interupciu rozhodoujú? Napr. zlepšiť sexuálnu výchovu, zaviesť antikoncepiu preplácanú zdravotnými poisťovňami, finančne podporiť osamelé matky (otcov detto)…A navyše, interupcie sú obmedzené, tak čo riešite!“

Našťastie, bola to len rola. Ale to, čo rozbehli extrémisti (a tým nemyslím len neonacistov v našom parlamente, ale aj ľudí, pre ktorých sú náboženské dogmy viac ako zdravý rozum a fakty), mi spôsobuje obavy.

A preto nebudem už ticho sedieť.

Vedeli ste, že seriál Príbeh služobníčky, z ktorého sme sa inšpirovali pri výbere „kostýmov“, bol vyskladaný zo skutočných udalostí? A vôbec nejde o tak dávnu minulosť. A toto je to, kam nás môže naša ľahostajnosť doviesť:  https://www.mamamia.com.au/the-handmaids-tale-real-life/

Demokracia, ľudské práva, sloboda, rovnosť šancí – to nie sú veci stále a trvalé, aj keď sa nám to môže zdať. Je to všetko proces, ktorý ovplyvňujeme denno-denne, každým našim činom, každým vyrieknutým názorom. Svojím konaním môžeme formovať lepšiu budúcnosť. Ale aj horšiu. Pokiaľ budeme mlčať a tváriť sa, že nás sa to netýka. Veď aj tak sám/a nič nezmením.

Svojím konaním “voľme“ každý deň za hodnoty spravodlivosti, demokracie, rovnosti šancí na spokojný život pre každého – bez ohľadu na farbu pleti, pohlavia či sexuálnej orientácie.

Mini