Ako by si sa opísal?

Moje meno je Matúš Mikšík. Študoval som slovenský jazyk a literatúru, momentálne si robím doktorát. Takto pred rokom som sa stal zakladajúcim členom Progresívneho Slovenska, ktoré ma prilákalo hodnotovo, ale aj portfóliom ľudí, ktorí ho tvoria.

Aké hodnoty ťa na Progresívnom Slovensku oslovili?

Odkedy sa zaujímam o politiku a spoločenské dianie, tak si uvedomujem, že existujú skupiny ľudí, ktoré sa od seba vzďaľujú – bohatí sú bohatší a chudobní ostávajú chudobnými. Na planéte však existuje dostatok prostriedkov, aby všetci žili slušným životom. Proste sa mi nepáči, že niekto žije v brutálnom luxuse, keď iný skoro nič nemá. To bol asi hlavný podnet pre vstup do PSka, spravodlivejšie pomery pre ľudí na Slovensku. Nesmieme pritom ale zabúdať na marginalizované skupiny – národnostné menšiny, queer ľudia a aj ženy.

Prečo aj ženy?

Z hľadiska rozhodovania o veciach verejných sú vytláčané mimo. Nerovnováha moci je stále veľmi evidentná. 

Čo považuješ za najväčšiu krivdu, ktorá sa na Slovensku voči ženám deje?

Hnevá ma to, že ľudia majú v sebe túto nerovnosť hlboko zakorenenú. Dokonca aj tí v mojej sociálnej bubline. Títo ľudia majú pocit, že nerovnosť sme už dávno prekonali a je veľmi ťažké ich nejako presvedčiť, že ten problém tu je a je v záujme nás všetkých, aby sme ho riešili. 

Takže povedomie o feminizme na Slovensku je pomýlené?

To, ako je tu vnímaný feminizmus, je veľmi skreslené. Je veľmi ťažké vysvetliť (najmä mužom, haha), že feminizmus nerovná sa matriarchát, ale že ide o odstraňovanie sexizmu na oboch stranách, čo je výhodné aj pre nich. 

Ty sám seba považuješ za feministu?

Áno, odkedy som sa stretol s hodnotami feminizmu.

Ako sa to stalo?

Počas štúdia na vysokej škole som mal seminár o interpretácii slovenskej poézie a viedol ho Derek Rebro, ktorý je známy feminista. Onedlho mi v časopise Glosolália uverejnil recenziu. Aj predtým, než som sa niečo dozvedel o feminizme, sa mi však zdalo normálne nehodnotiť knihu na základe toho, či ju napísala žena alebo muž.

V Progresívnom Slovensku si aktívny aj v iniciatíve Progresívni veriaci, nevylučuje sa feminizmus s tvojou vierou navzájom?

Som birmovaný kresťan-katolík a Ježišovo učenie je podľa mňa vo svojej podstate oveľa progresívnejšie ako cirkevné dogmy. Východiskom je zákon lásky, ktorý zároveň hovorí o rovnosti ľudí, čo sa s feminizmom nijako nevylučuje, práve naopak. Nerobiť medzi ľuďmi rozdiely, brať všetkých rovnocenne a nikoho neodsudzovať – to je v jadre tak Ježišovho učenia, ako aj feminizmu.

Aký máš potom názor na reprodukčné práva žien a teda aj interupcie?

V prvom rade je podľa mňa problém to, že všetky liberálno-konzervatívne debaty končia pri téme potratov. Dokonca mám pocit, že agenda niektorých konzervatívnych politikov sa redukuje na zákaz potratov a registrovaných partnerstiev queer ľudí. Osobne keď počujem slovo potrat, je mi z toho až fyzicky ťažko, strasie ma. Nechcem sa dostať do situácie, kedy to niekto okolo mňa bude riešiť, ale ak by k tomu došlo, považujem za svoju povinnosť tej žene pomôcť, podporiť ju a pokúsiť sa jej trochu uľahčiť situáciu, a to bez ohľadu na to, ako sa nakoniec rozhodne. Viem, že v živote sú zložité situácie, ktoré majú zlé a ešte horšie riešenie. Mám rovnaký postoj ako napríklad Zuzana Čaputová, že treba dať prednosť zodpovednému rozhodnutiu ženy pred neosobnou právnou normou. 

Aké by si dal rady začínajúcim feministom?

Byť feministom nie je vôbec ťažké, je to len o tom, že treba rešpektovať iných ľudí, a to bez ohľadu na pohlavie. Ak mám byť praktický, mne sa osvedčilo správať sa k žene rovnako, ako by som sa správal k mužovi – ženám “nepomáham do kabáta” preto, lebo doň nepomáham mužom, dvere podržím rovnako žene ako aj mužovi. V neposlednom rade musím povedať, že som presvedčený o tom, že vás nikto nebude lynčovať za kompliment a že reči o konci gentlemanstva sú prehnané – jednoducho treba jednoznačne rešpektovať osobu ako takú, muža aj ženu, a, samozrejme, aj želania dotyčnej osoby – a to aj v prípade, že ide o odmietnutie… vlastne najmä vtedy, keď ide o odmietnutie.

Zdroj fotografie: Zdroj: https://www.instagram.com/ajetokoncept_feminist/

Autorka: Natália Heribanová